Konferencia Pikto sa i tento rok odohrávala v Piešťanoch. Priestory knižnice sú na takéto podujatie ako stvorené, hoci sa organizátori každoročne stretávajú aj s negatívnymi odozvami na toto „detašované pracovisko“. Neviem zhodnotiť, nakoľko je to prekážka, no ja si každý rok rada obujem sedemmíľové čižmy a prídem. Tento rok bolo PIKTO po prvý raz zredukované na jeden deň. Napriek tomu, že som mala obavy, či konferencia nestratí niečo zo svojho čara, treba povedať, že i táto nízkotučná verzia má niečo do seba a pre mnoho ľudí je oveľa jednoduchšie odtrhnúť sa od povinností na jeden deň, ako na celý víkend. V programe svietili tri zaujímavé lákadlá (obed organizátori tento raz vynechali, ale umelec je zvyknutý na všeličo a na ponúknuté pagáče, banány a kávu si nikto nesťažoval).
Prednášku, ktorou sa otvárala konferencia, viedla právnička Martina Stašíková z autorskej organizácie LITA. Nie sme žiadne padavky, takže na nás hneď vybalila ako má vyzerať dobrá autorská a licenčná zmluva. Poviem pravdu – hneď v nedeľu po návrate z konferencie som si vypísala prihlášku na zastupovanie touto organizáciou. Celú hodinu, čo pani Stašíková preklikávala prezentáciu, sme takmer nedýchali. Zásady dobrej zmluvy, o ktorých nám rozprávala, sme určite viacerí neraz porušili. Podpísali sme i to, čo nám bolo proti srsti. Vzdali sme sa svojich práv navždy, bez územného obmedzenia, za málo peňazí, alebo sme udelili súhlas na taký počet výtlačkov, že keď sa v roku 2541 objaví 32. edícia, naše meno už nikomu nič nepovie. Pre mňa je jednoznačným pozitívom z tejto prednášky fakt, že v budúcnosti už sa týmito právnymi bažinami nemusím brodiť sama. Môžem prosto zdvihnúť telefón, zavolať do LITy, povedať „čauko, mám problém“, a tam sa ozve niekto, kto mi bude vedieť poradiť a pomôcť. Linka ilustrátorskej istoty. Hneď po prednáške nasledovala diskusia, do ktorej si Martina Stašíková prizvala na pomoc kolegyňu Luciu Miklasovú. Obom dámam tlieskam, vedeli racionálne zodpovedať aj otázky takého harcovníka, akým je grafický dizajnér a bývalý predseda ASILu Julo Nagy.